Náboženstvo je zastrešujúci pojem, ktorý zahŕňa širokú škálu vierovyznaní, praktík a hodnôt na celom svete.
Dá sa definovať mnohými spôsobmi, ale bežná definícia je, že náboženstvo je systém viery o nadprirodzenom alebo transcendentnom.
Náboženstvo sa môže vzťahovať aj na duchovné praktiky a obrady, ktoré sú ústrednými prvkami určitých svetových náboženstiev.
Na svete existujú tisíce rôznych náboženstiev, pričom každé z nich má svoje vlastné odlišné presvedčenia a praktiky.
Kresťanstvo, islam, hinduizmus, budhizmus a taoizmus sú príkladmi svetových náboženstiev.
Každé z týchto náboženstiev tvrdí, že ponúka jedinečnú cestu k spáse a večnému životu.
Zdieľajú tiež spoločné témy, ako sú morálne princípy a viera v najvyššieho boha alebo bohyňu.
Napriek svojim rozdielom majú všetky svetové náboženstvá niečo spoločné.
Napríklad všetky propagujú súcit a charitu, povzbudzujú jednotlivcov k eticky zodpovednému životu a zasadzujú sa za sociálnu spravodlivosť.
Výskumné centrum Pew Research Center nedávno zverejnilo správu, v ktorej sa uvádza, že v roku 2010 sa 1,2 miliardy ľudí identifikovalo ako veriaci, čo je nárast oproti približne 600 miliónom v roku 1950.
Z nich približne polovica (51%) verí len v jedno náboženstvo, zatiaľ čo niečo vyše tretiny (36%) verí vo viacero náboženstiev. Náboženstvo je stále súčasťou života ľudí na celom svete.
Náboženstvo v modernom svete
Náboženstvo prešlo v posledných desaťročiach mnohými zmenami, od vzostupu ateizmu až po oživenie tradičného kresťanstva. Ako sa náboženstvo menilo v priebehu dejín?
1. Náboženstvo existuje už stáročia a stále zohráva dôležitú úlohu v živote ľudí.
2. Vo svete existuje mnoho rôznych náboženstiev a líšia sa vierou a praktikami.
3. Niektorí ľudia veria, že náboženstvo im môže pomôcť nájsť pokoj a nádej v ťažkých časoch, zatiaľ čo iní ho vnímajú ako zdroj konfliktov a násilia.
4. Mnoho ľudí sa rozhodne nevyznávať určité náboženstvo, ale cítia, že ho nemôžu ignorovať.
Aké sú najväčšie náboženstvá na svete?
Na svete existuje viac ako 2 000 rôznych náboženstiev, pričom každé z nich má svoje vlastné presvedčenie a praktiky.
Čo robí náboženstvo jedinečným? Náboženstvo je založené na viere, nie na dôkazoch. Existuje mnoho rôznych druhov viery a každý z nich má svoj vlastný súbor presvedčení a praktík.
Niektoré náboženstvá sú populárne na jednom mieste, ale nepopulárne na inom. Napríklad kresťanstvo je najpopulárnejším náboženstvom v Severnej Amerike, ale v Európe je menej populárne.
Náboženstvo možno rozdeliť do dvoch hlavných kategórií: teistické a ateistické.
Teistické náboženstvo: Okolo teistického náboženstva sa vedie veľa debát, ale čo to znamená pre jeho stúpencov?
Podľa niektorých byť teistom znamená veriť v jedno alebo viac božstiev. Pre iných to jednoducho znamená vieru v niečo, čo presahuje ľudské chápanie. Tu sa začína debata.
Niektorí tvrdia, že viera v božstvá je nevyhnutná pre náboženské praktizovanie. Iní trvajú na tom, že bez akýchkoľvek dôkazov sú takéto tvrdenia len rozprávkami.
Bez ohľadu na to, ako to definujete, nemožno poprieť, že teistické náboženstvo má dlhú a pestrú históriu.
Ateistické náboženstvo: Ateistické náboženstvá sú v dnešnom svete rastúcim trendom. Možno ich nájsť v krajinách po celom svete a neexistuje jeden systém viery, ktorého by sa ateisti držali.
Ateistické náboženstvá sa vo svojich presvedčeniach veľmi líšia, ale všetky majú jeden spoločný cieľ: úplne odmietnuť náboženstvo.
Neexistuje jediné ateistické náboženstvo, pretože ateisti pochádzajú z rôznych prostredí a vierovyznaní.
Väčšina ateistických náboženstiev však má niekoľko spoločných znakov.
Väčšina týchto náboženstiev odmieta myšlienku, že za vesmírom stojí nejaké božstvo alebo duchovná sila.
Namiesto toho veria, že všetko – od najmenších častíc až po celý vesmír – vzniká výlučne prírodnými procesmi.
Toto odmietanie náboženstva viedlo mnohých ateistov k vytvoreniu vlastných komunít a kultúr.
Tieto komunity majú často svoj vlastný súbor pravidiel a hodnôt a vo všeobecnosti sa zameriavajú na presadzovanie ľudských práv a slobody.
Dogmatický: Slovo, ktoré možno definovať ako presvedčenie alebo princíp bez dôkazu.
Náboženstvo má často dogmatickú povahu, pričom jeho stúpenci veria v doktríny bez toho, aby ich spochybňovali.
To môže viesť ku konfliktom a rozdeľovať nasledovníkov, pretože tí, ktorí sa držia doktríny, nemusia akceptovať odlišné názory.
Dogmatické presvedčenia boli obviňované z vojen a krviprelievania, keďže príslušníci určitých náboženstiev sa snažili vnútiť svoje názory ostatným.
Napríklad je známe, že kresťania bojujú s moslimami kvôli ich odlišným presvedčeniam o Ježišovi Kristovi.
V niektorých prípadoch viedla náboženská dogma aj k prenasledovaniu menšinových skupín.
Židia sú často terčom útokov moslimov, pretože veria, že uctievajú toho istého Boha ako kresťania, zatiaľ čo homosexuálov prenasledujú mnohé fundamentalistické skupiny kvôli ich sexuálnej orientácii.
Napriek negatívnym dôsledkom dogmatických presvedčení zostávajú neoddeliteľnou súčasťou mnohých náboženstiev.
Presvedčenia a praktiky:
Čo náboženstvá učia svojich nasledovníkov o svete a o sebe samých? Aké sú niektoré spoločné presvedčenia a praktiky medzi rôznymi náboženstvami?
1. Náboženstvo je základnou súčasťou svetových kultúr a existuje ňou už po stáročia.
2. Na svete existuje mnoho rôznych náboženstiev, každé s vlastným systémom viery.
Náboženská rozmanitosť:
Jednou z najvýraznejších čŕt náboženstva je jeho rozmanitosť. Aké rozdielne sú náboženské presvedčenia na rôznych miestach sveta.
Náboženstvá majú všetky možné podoby a veľkosti a majú prívržencov zo všetkých spoločenských vrstiev. Niektorí sú presiaknutí tradíciami a poverami, zatiaľ čo iní obhajujú liberálnejší prístup k viere.
Náboženská rozmanitosť je jednou z najvýraznejších čŕt náboženstva. Možno ho nájsť v každom kúte sveta a jeho rozšírenosť stále rastie.
Tu je pohľad na niektoré z najnáboženskejších krajín sveta:
1. India – India je domovom viac ako 1 000 rôznych náboženstiev, čo z nej robí jednu z nábožensky najrozmanitejších krajín na svete. Väčšina Indov sú hinduisti, nasledujú moslimovia a kresťania. Žije tu však aj významná populácia sikhov, budhistov, džinistov a iných náboženských menšín.
2. Egypt – Egypt je domovom viac ako 80 rôznych náboženstiev vrátane kresťanstva, judaizmu a islamu. Egypt má najväčší počet kresťanov na Blízkom východe, ale sú v menšine. Najväčšia populácia moslimov na Blízkom východe žije v Egypte.
3. Irak – Irak je domovom viac ako 50 rôznych náboženstiev vrátane kresťanstva a islamu. Najväčšia kresťanská populácia na Blízkom východe je v Iraku, zatiaľ čo väčšina moslimov v krajine sú šiíti.
4. Izrael – Izrael je domovom viac ako 50 rôznych náboženstiev vrátane judaizmu, islamu a kresťanstva. 5. Jordánsko – Jordánsko je domovom viac ako 50 rôznych náboženstiev vrátane kresťanstva, islamu a judaizmu. Väčšinu obyvateľstva krajiny tvoria sunnitskí moslimovia (921 TP3T), zatiaľ čo kresťania tvoria takmer 11 TP3T populácie a Židia menej ako 01 TP3T.
6. Saudská Arábia – Saudská Arábia je najväčšou moslimskou krajinou na svete a je tiež domovom najposvätnejších miest islamu. Krajina má viac ako 32 miliónov obyvateľov a je z nej 841 sunnitských moslimov, 101 šiitov, 21 kresťanov a 11 židov.
7. Grécko – Grécko je európska krajina s krásnou krajinou a starobylou históriou. Grécka pravoslávna cirkev je najväčšou kresťanskou denomináciou v Grécku a v krajine žije približne 10 miliónov pravoslávnych kresťanov. V Grécku žije aj značná populácia katolíkov, protestantov, židov a moslimov.
Čo je to cirkev? Ako sa to vyvinulo? Cirkev je inštitúcia, ktorej počiatky siahajú až do čias Ježiša Krista.
Postupom času sa vyvíjal a dnes existuje mnoho rôznych typov kostolov. Tento článok sa zameria na históriu kostola a na to, ako sa v priebehu rokov menil.
Raná cirkev sa skladala prevažne zo židovských veriacich, ktorí nasledovali Ježiša Krista.
Po Ježišovej smrti jeho učeníci šírili jeho učenie po celej Rímskej ríši.
Raní kresťania boli prenasledovaní vládou, ale nikdy sa nevzdali svojej viery. Kresťanstvo sa nakoniec stalo globálnym náboženstvom.
Rímskokatolícka cirkev je najväčšou denomináciou kresťanstva. Vznikla z ranej kresťanskej komunity v Ríme.
Katolícka cirkev zachováva mnoho tradícií zo staroveku, vrátane liturgie (náboženského uctievania) a sviatostí (náboženských obradov).
Prvý brazílsky evanjelický kostol: Brazílsky evanjelický kostol je v krajine relatívne novým javom.
Prvý evanjelický kostol bol založený v roku 1967 a v roku 2010 bolo v Brazílii približne 100 000 evanjelikov.
Väčšina evanjelikov v Brazílii sú pentekostálni alebo charizmatickí. Existujú aj niektorí holandskí reformovaní a luteránski kresťania, ale tvoria malé percento populácie.
Väčšina evanjelikov pochádza z nižších spoločenských vrstiev a podarilo sa im prelomiť kultúrne bariéry tým, že používali hudbu a tanec na oslovenie ľudí.
Raná cirkev: Čas viery a spoločenstva – Raná cirkev je náboženské zhromaždenie, ktoré vyznáva prísnu formu kresťanstva, ktorá vylučuje väčšinu foriem luxusu a svetského majetku.
Tieto kostoly sa často nachádzajú v odľahlých oblastiach, kde je pravdepodobnejšie, že zostanú izolované od moderného sveta.
Počiatky týchto kostolov siahajú do raných čias kresťanstva, keď sa mníšstvo rozšírilo po celej Rímskej ríši.
Ako sa táto nová viera začala upevňovať, mnohí nasledovníci hľadali jednoduchší spôsob života ďaleko od miest.
Tak sa zrodili rané cirkvi – zbory, ktoré sa vyhýbali pompéznosti a obradom tradičného kresťanstva v prospech asketickejšieho životného štýlu.
Dnes sú rané cirkvi naďalej populárne medzi tými, ktorí hľadajú prísnejšiu formu viery.
Stredovek: Stretnutie cirkvi a štátu Stredovek bol obdobím veľkých zmien pre cirkev a štát.
Moc a vplyv cirkvi rástli, zatiaľ čo štát sa stal centralizovanejším. To viedlo ku konfliktu medzi týmito dvoma inštitúciami, keďže každá z nich sa snažila presadiť svoju vlastnú dominanciu.
Nakoniec sa však cirkev a štát spojili a vytvorili jednotnejšiu spoločnosť.
Reformácia a osvietenstvo: Náboženstvo v modernom svete Nedávna história bola svedkom viacerých významných náboženských zmien, ktoré mali hlboký vplyv na spôsob, akým ľudia vnímajú náboženstvo a jeho miesto v spoločnosti.
Protestantská reformácia a osvietenstvo boli dve takéto revolúcie, ktoré významne zmenili spôsob, akým ľudia premýšľali o náboženstve.
Protestantská reformácia sa začala v roku 1517, keď Martin Luther publikoval svojich 95 téz, v ktorých kritizoval katolícku cirkev za jej korupciu a zneužívanie. To viedlo k rozdeleniu medzi protestantmi (ktorí nasledovali Lutherovo učenie) a katolíkmi (ktorí naďalej nasledovali pápežovo učenie).
Protestantská reformácia nakoniec viedla k založeniu cirkví, ako sú luteránstvo, anglikanizmus a presbyteriánstvo.
Osvietenstvo bolo ďalšou významnou náboženskou zmenou, ku ktorej došlo v 17. storočí. Osvietenstvo bolo obdobím, v ktorom Európania zažili dramatický nárast intelektuálneho rastu.
Katolícka cirkevKatolícka cirkev je najväčšou a najstaršou kresťanskou denomináciou s 1,2 miliardami členov na celom svete.
Založená bola v roku 33 n. l., zohrala významnú úlohu pri formovaní globálneho kresťanstva a zaujíma vplyvné miesto vo svetovej politike.
Katolícka cirkev čelila počas svojej histórie viacerým kontroverziám vrátane postoja k antikoncepcii, potratom, homosexualite a kňazskému vysviacke žien.
Cirkev sa však teší aj širokej podpore svojich veriacich a naďalej zohráva dôležitú úlohu v mnohých častiach sveta.
Moderný kostol: Od globálnej inštitúcie k lokálnej komunite: Moderné cirkvi sú často vnímané ako globálne inštitúcie, ale stali sa aj lokálnymi komunitami.
Túto transformáciu priniesol príchod technológií a globalizácia kultúry.
Od konca 19. storočia cirkvi využívajú nové technológie, ako je rozhlas, film a internet, na šírenie svojho posolstva širšiemu publiku.
Cirkvi sa tiež viac zamerali na lokálny prístup k službe vďaka rastu mimovládnych organizácií a iných komunitných organizácií.
Tento trend pokračuje aj dnes, keďže cirkvi sa čoraz viac obracajú na digitálne platformy, ako sú sociálne médiá a blogy, aby sa spojili so svojimi veriacimi.
Tieto nástroje umožňujú cirkvám efektívnejšie zdieľať svoje posolstvo a spájať sa s ľuďmi na celom svete.